Kongo, cesta do srdca Afriky
Čo vám napadne, keď sa povie Demokratická republika Kongo? Mne ako prvé napadnú horské gorily. Druhá najväčšia krajina v Afrike je rozlohou 48-krát väčšia ako Slovensko. Je to jedna z najchudobnejších krajín sveta a jej prekliatím sú nerastné suroviny, ktoré ukrýva vo svojich útrobách. Hranice afrických krajín nakreslili európske koloniálne mocnosti. V prípade Konga to bolo Belgicko. Spojili do svojej koloniálnej ríše vyše 250 etnických skupín.
Po odchode Belgičanov sa krajina zmieta vo vojnách, občianskych vojnách a rôznych konfliktoch. Každý sa snaží dostať k moci a obrovským zásobám diamantov, zlata, niklu a ďalších minerálov. Veľká časť z nich sa nachádza práve v provincii Kivu. Tu sa rozprestiera najstarší národný park v Afrike, legendárna Virunga.
Hlavným mestom celej oblasti je miliónová Goma. Leží na brehu jazera Kivu, ktoré patrí medzi najväčšie africké jazerá. Aby toho nebolo málo, mesto je učupené na úpätí jedného z najaktívnejších vulkánov planéty. A práve vulkán Nyiragongo, ležiaci v národnom parku Virunga, bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sem prišli. Chceme vyjsť na jeho vrchol až do výšky 3470 metrov nad morom a prespať na okraji krátera. Vo vnútri sa totiž nachádza permanentné lávové jazero.
Najlepšie sa pozoruje v noci, keď je vonku tma a vy sedíte na vrchole sopky na okraji krátera a dole pod sebou sledujete krásne divadlo. Hlavným účinkujúcim je lávové jazero a jeho bublajúca láva. Krásny kontrast červenej farby s čiernou nocou. Najväčším lákadlom sú ale horské gorily. Žijú iba v tejto oblasti, v národnom parku Virunga na hranici Konga, Rwandy a Ugandy. A trek k ním je typický zážitok, aký cestovka UŽ LETÍM svojim klientom ponúka.
Načo sa treba pripraviť? Ozbrojené skupiny, aktívne vulkány, obrovská chudoba, ebola, žltá zimnica, malária a niekde na poslednom mieste aj otrepaný covid. Možno si poviete, že iba blázon by sem išiel, ale vidieť horské gorily na vlastné oči patrí medzi najväčšie zážitky aké na svojich cestách môžete zažiť. Áno, ak máte radi bezpečnejšie a turistickejšie miesta, aj Rwanda alebo Uganda sú skvelé krajiny. No ak máte radi niečo iné, s nádychom poriadneho dobrodružstva a trochou nebezpečenstva, potom budete z Konga úplne nadšení. Ak hovorím Kongo, myslím tým stále Konžskú demokratickú republiku, s hlavným mestom Kinshasa. Lebo je aj druhá krajina, tá sa však volá „iba“ Kongo s hlavným mestom Brazzaville, túto v tomto blogu nespomínam.
Cesta do Konga
My máme pobalené, o 2 týždne máme odlietať, no v správach sa dozvedám, že vulkán Nyiragongo po 19tich rokoch opäť vybuchol! Sakra! Práve teraz!? Prešiel som už takmer stovku krajín a zažil zemetrasenia, tajfúny, hurikány, blesky, zosuvy pôdy, politické prevraty, demonštrácie, uzavretie hraníc, ale vulkán mi ešte nevybuchol. Popravde som si vydýchol. Keby sme spali práve v tento deň na sopke, asi by to nedopadlo dobre. Láva sa vyliala do mesta Goma, našťastie len do okrajovej štvrte, dostala sa až na letisko v meste. Cestu musíme o pár dní posunúť. Volám skupine cestovateľom z UŽ LETÍM a každý chce ísť. Hmm, pomyslím si, to mám partičku poriadnych dobrodruhov, výborne. Tak poďme nato!
Pristávame v Gome. Absolvujeme umývanie rúk a PCR test. Colník si pýta úplatok, dnes však nemá svoj deň. Bol som prekvapený, keď som na letisku videl viacero bielych ľudí. Žeby sa toľko turistov chystalo za gorilami? Samozrejme nie. Turistov je tu aj mimo pandémie minimum. Väčšina turistov prichádza do bezpečnejšej Rwandy a ostáva tam. Tí „bieli“ čo pristáli v Kongu boli z OSN. Pôsobí tu až 18000 jej pracovníkov, väčšinou vojakov, ktorí majú chrániť najmä civilistov pri útokoch ozbrojených skupín. Monusco je najväčšia a najdlhšia misia OSN v jej histórii.
Nasadáme do taxíkov a ideme do hotela, ktorý leží pri jazere Kivu. Je to jeden z dvoch najlepších hotelov v meste. Hotel je naše útočisko. Chránený je ozbrojenými mužmi a poskytuje nám pokoj, pohodlie, skvelú reštauráciu a príjemnú osviežujúcu vodu jazera Kivu. No nedošli sme sa sem skrývať. Po sprche nasadáme na mototaxi a vyrážame do mesta.
Ideme sa pozrieť na lávové pole, ktoré sa prehnalo mestom. Naša návšteva v Gome vzbudzuje pozornosť. Turistov je každý rok minimum. Zosadáme z motoriek. Rozbitou štvrťou, medzi rozpadajúcimi domčekmi zbúchanými z dreva kráčame na lávové pole. Po pár metroch s nami už ide celý sprievod detí v dotrhaných šatách, bez topánok. Sú ich desiatky, zrazu sú všade okolo nás a robia nám spoločnosť na každom kroku.
Veľa z nich prišlo o svoje domy, láva bola neúprosná. Lávové pole má šírku až 2 km a zanechalo za sebou poriadnu spúšť! Ešte teraz sa z neho dymí, tak musíme dávať veľký pozor, kam stúpame. Cítime sa takí malí, keď vidíme, čo dokážu spôsobiť prírodné živly v plnej svojej sile.
Našou ďalšou zastávkou je hlavné trhovisko v meste. Prejdeme časťou s oblečením, hrncami a domácimi potrebami, až prejdeme okolo predavačov s tropickým ovocím, zeleninou, sušenými rybami, mäsom a korením. Nie je to ale žiadne rozprávkové orientálne trhovisko. Je to poriadna africká divočina.
My sme sem prišli nakúpiť ryžu, kukuričnú múku, cukor, casavu a olej. Berieme 25 kilogramové vrecia a nasadáme s nimi na mototaxi, čo sú v podstate motorky s vodičom. Je to najšikovnejší spôsob ako sa premávať mestom a zároveň aj najväčší zážitok. S ťažkým vrecom s múkou na kolenách už uháňame rozbitými ulicami Gomy. Vyasfaltované sú len dve hlavné ulice v meste. Inak sú všade rozbité hlinené nespevnené cesty. Vystupujeme pred sirotincom. Prišli sme doniesť deťom vyše 100 kg potravín. Najviac potrebujú jedlo a lieky. Vo veľmi jednoduchých podmienkach tu žije vyše 150 detí, ktoré prišli o rodičov hlavne vo vojenských konfliktoch. Vieme, že týmto problém nevyriešime a to ani nebolo naším cieľom. Chceme, aby naše cesty mali aj hlbší zmysel a aby sme na našich cestách po sebe niečo dobré zanechali a „vrátili späť“. Veríme, že treba začať od seba. Aj malá pomoc (keď ju spraví každý) môže veci zmeniť. Minimálne sme mali z toho dobrý pocit a naplnili „náš pohár“. A keď máte dobrý pocit, môžete ho šíriť ďalej. Až keď máte plný pohár, môžete začať dávať.
Pootvorili sme bránu sirotinca, no nečakali sme, že nás deti budú čakať za bránou, aby nás privítali a zaspievali nám pesničku. Bol to jeden z najsilnejších momentov celej cesty a odchádzali sme dojatí. Povedal som si, že to čo robím má zmysel a napriek tej veľkej chudobe a smutným ľudským osudom, sme odchádzali s dobrým pocitom.
Miliónové mesto Goma, samo o sebe, nemá moc čo ponúknuť. Ide skôr o to nasať atmosféru konžského mesta. Treba však počítať s tým, že mesto nie je úplne bezpečné a na každom kroku vidieť veľkú chudobu. Miestni muži sa vozia na typickej veľkej drevenej kolobežke, na ktorej prepravujú rozličný tovar.
Kolobežka je zároveň aj symbolom mesta a socha kolobežky je asi najzaujímavejšia pamiatka, ktorú mesto ponúka.
Národný park Virunga
Ďalší deň sa presúvame do národného parku Virunga. Je to najstarší národný park v Afrike a v jeho srdci sa ukrýva ohrozený druh goríl horských. Žijú len na hranici Konga, Rwandy a Ugandy a je to asi najunikátnejšie safari v celej Afrike. V hustej džungli národného parku sa okrem goríl skrývajú ozbrojené skupiny, ktoré sa snažia dostať k moci a zvrhnúť miestnu vládu. Ide im aj o ovládnutie ťažby nerastných surovín, ktorých je v týchto končinách požehnane. Preto sa k nám v meste Goma pripája ozbrojený konvoj. Máme so sebou menšiu armádu. Dvanásť od hlavy po päty ozbrojených rangerov s kalašnikovmi a guľometmi.
Sú to bývalí vojaci so skúsenosťami z vojen. Opúšťame mesto, prechádzame povedľa vulkánu Nyiragongo, ktorý pred niekoľkými dňami vychŕlil obrovské množstvo lávy, pripravil tisíce ľudí o svoje domovy a spôsobil útek desiatok tisíc ľudí do susednej Rwandy. My ešte raz prechádzame cez lávové pole a stúpame do hôr. Míňame vojakov OSN a stany Lekárov bez hraníc a Červeného kríža. Pribúdajú políčka, malé dedinky, okolie zelenie a nad nami sa preháňajú búrkové mraky. Sme kúsok od rovníka, ale tým, že sme vo výške okolo 2500 metrov nad morom je celkom príjemne. Majestátne sopky obklopené hustou džungľou sa pred nami týčia až do výšky 4000 metrov nad morom. Sme tu, legendárna Virunga. Priamo v národnom parku v luxusnom stanovom mestečku budeme spať dve noci. Každý stan je vysoký ako hotelová izba, má posteľ, perinu, kreslo a dokonca aj svoju vlastnú kúpeľňu.
Naša základňa sa nachádza priamo pod majestátnym vulkánom Mikeno.
Cítime sa ako v raji – luxusná trojchodová večera, v bare drink a posedenie pri ohni. Dnes však ideme spať skôr, zajtra nás čaká deň “D”.
Trek ku horským gorilám
Spev vtákov z pralesa je asi ten najkrajší ranný budíček. Počúvame inštrukcie od rangerov a sŕkame horúcu kávu. Rozdeľujeme sa do skupín a vyrážame do hôr hľadať gorily. Včera pršalo, v džungli je blato a mne nejako “krúti” žalúdok. Je to zrejme z pouličného jedla v Gome, ktoré som si ako vždy na cestách nemohol odpustiť. Odbrojení rangeri sú pred nami aj za nami a monitorujú situáciu. Vysielačkou sa radia so stopármi, ktorí vyrazili už na svitaní, aby vystopovali gorily. Odbáčame z malého chodníčka a mačetami sa presekávame hustým porastom. Po 3 hodinách sme ich konečne našli!! „Našu“ 18-člennú skupinu tvoria traja silverbackovia – obrovskí dvestokiloví dospelí samci, samice a mláďatá. Pokojne si sedia, majú po raňajkách, ktoré trvajú aj pár hodín. Väčšinu dňa gorily strávia jedením, hlavne listov a korienkov a presunom za potravou. Každý deň sa presúvajú a stavajú si hniezda, kde v noci budú spať. Preto ich nie je také ľahké nájsť. Patria medzi ohrozené druhy. Našťastie sa ich počet za posledné roky zdvojnásobil, čo je skvelá správa. Celkovo ich je na tomto svete okolo 1000. Dúfam, že nám tieto úžasné bytosti, ktoré majú na 98% podobnú DNA ako človek, budú ešte dlhé roky robiť spoločnosť.
Aj našou návštevou sme prispeli k záchrane tohto druhu. Na toto unikátne safari môže ísť len zopár ľudí za deň. Gorily sú zvyknuté na prítomnosť človeka a dá sa povedať, že sa s ním skamarátili. Aspoň s rangermi, ktorých úlohou je ich chrániť. Bohužiaľ, pytliaci a ozbrojené skupiny naďalej s gorilami nemajú zľutovanie.
Na mojich cestách po svete som zažil už kadečo, ale trek k horským gorilám zaraďujem medzi top cestovateľské zážitky. Ten pocit, keď okolo vás prechádzajú tieto majestátne zvieratá je neopísateľný. Človek sa opäť cíti byť spojený s prírodou a má pocit, že „žije“. Možno sa nám len spomalila myseľ a my sme iba „boli“. Zabudli sme na každodenné starosti a povinnosti a vďaka týmto tvorom sa stali aspoň na malý moment prítomní. Strávili sme hodinu v prítomností týchto tvorov a táto hodina ostane navždy v našich srdciach.
Ján Buday
Zakladateľ Už letím
jano@uzletim.sk
Na našu cestu do Konga sa môžete prihlásiť tu: Kongo (D.R.).
Radi Vám pripravíme samostatnú cestu do Konga presne podľa vašich predstáv VAŠE CESTY.
