Etiópia cesta do praveku - Už letím | rozhovor pre rádio Expres

Etiópia – cesta do praveku, rozhovor pre rádio Expres

Etiópia – Rozhovor s cestovateľmi Jánom Budayom a Karolínou Antalovou pre Rádio Expres:

Podľa spoločnosti CNN patrí Etiópia medzi najdobrodružnejšie destinácie na svete. Je to úchvatná africká krajina plná milých ľudí s veľkým srdcom. Ide bez zveličovania o cestovateľskú bombu! Určite sa oplatí navštíviť sever a aj juh krajiny. Medzi najväčšie lákadlá patria autentické kmene povodia rieky Omo, kostoly vytesané do skál v Lalibele zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a druhé najnižšie položené miesto na svete Danakilská preliačina, ktorá má najvyššiu priemernú teplotu na celej zemeguli. Vyzerá to tam ako na inej planéte. Určite mnohí viete, že káva je pôvodom z Etiópie. Viete však, že Etiópia je kolískou ľudstva? Práve odtiaľto pochádzajú najstarší ľudia našej planéty.

Do Etiópie sme pre vás pripravili jednu skvelú cestu. Viac informácii nájdete tu -> ETIÓPIA.

My sme sa s mojou priateľkou Karolínou, rodenou Slovenkou, ktorá má etiópske korene, vybrali po stopách jej predkov do hlavného mesta Addis Abeba. Tu sme sa stretli s jej otcom Seifom a babičkou Lemlem. Vypočujte si krátky rozhovor z našej cesty po Etiópii, ktorý sme nahrali do relácie Extrémne cesty Rádia Expres a prečítajte si naše zážitky:

Etiópia – Hlavné mesto Addis Abeba

Seifu nám poukazoval mnohé zákutia hlavného mesta. Prešiel som snáď 80 hlavných miest. Môžem preto bez výčitiek svedomia povedať, že do súťaže o najškaredšie hlavné mesto sveta by sa Addis Abeba pokojne mohla prihlásiť a patrila by medzi favoritov. Rozhodne však aj ona stojí za návštevu. Túlať sa po nej s miestnymi je úplne iný zážitok, na ktorý sa nezabúda. Má to v sebe skutočne silnú autenticitu. Zašli sme dokonca aj do miestnej slumovej štvrti, aj keď celé mesto vyzerá ako jeden obrovský slum. Tu som si so Seifom dal kat. Je to vždyzelený tropický ker, ktorého listy sa žujú ako ľahká droga alebo sa z nich pripravuje čaj. Na miestnej povzbudivej rastline si tu skoro všetci fičia. Aj káva patrí medzi ľahké drogy, takže žiaden strach.

Lístky katu som už skúšal žuť aj predtým, avšak bez účinku. Seifu mi vysvetlil, že to treba žuť poriadne a vo veľkom množstve, aby človek necítil únavu a hlad. Tak sme sa do toho pustili a zožuli skoro celú igelitku. Cítil som sa ako koza, ktorá sa niekde pasie na lúke, s tým rozdielom, že som bol v nevábnej štvrti medzi rozpadávajúcimi sa domami. Takto „povzbudení“ sme sa vybrali na hostinu k Seifovej mame Lemlem. Tá na našu počesť dokonca podrezala kozu! Chvalabohu nie mňa! Jediný problém, okrem toho, že sa snažím jesť menej mäsa bol, že som po kate fakt nebol hladný. K chutnému koziemu mäsu nám naservírovali indžeru, placku, ktorú Etiópčania snáď podávajú ku všetkému. A ako chutí? Predstavte si niečo ako tenkú kyslú špongiu. S indickými plackami sa to nedá ani len porovnať. No mäso bolo výborné. Pripravené na grile ochutené miestnymi koreninami. Po obede v Etiópii nesmie chýbať káva. Najskôr ju čerstvo upražia a potom sa pije na tri razy. Čiže samotná kávička zabrala takú hodinu a pol. Ak nemáte známych v Addis Abebe odporúčam v tomto meste sa zdržať najviac jeden deň. My sme tu samozrejme strávili viac času. Veď išlo o rodinné stretnutie.

Etiópia – Najteplejšie miesto na našej planéte – Dallol, druhé najnižšie položené miesto na svete Danakil, soľná púšť a aktívna sopka Erta Ale

Nie je sem ľahké sa dostať. A nie je to ani komfortné. Je tu však smrteľne horúco! Stojí to však zato! Táto oblasť na severe Etiópie blízko hraníc s Eritreou je unikátne miesto na našej Zemi. Ak máte radi niečo úplne iné, jedinečné, neopakovateľné, dajte si to na váš cestovateľský zoznam poriadne vysoko. Strávili sme tu štyri dni. Navštívili sme Danakilskú preliačinu, ktorá je, ako som spomínal, druhým najnižšie položeným miestom na našej zemeguli. V Dallole to vyzerá ako na Marse a patrí medzi najteplejšie miesta na planéte. Prešli sme sa soľnou púšťou a vystúpili na aktívny vulkán Erta Ale, kde sme na okraji kráteru strávili noc.

Z Addis Abeby sme preleteli do mesta Mekele. Tam sme nasadli do terénneho džípu na pohon všetkých štyroch kolies a vyrazili smerom k hraniciam s Eritreou. Našim cieľom bolo vystúpiť na aktívnu sopku Erta Ale s permanentným lávovým jazerom. Takých je iba päť na svete. Už som išiel kadejakou cestou-necestou, ale toto bol fakt ‘offroad‘. Divokejšiu cestu som zažil už iba v pakistanskom Karakorame. Toto bolo úplne niečo iné. Išli sme prakticky po rovine, čo sa s rozbitými horskými cestami s obrovskými zrázmi nedá ani len porovnať, avšak v horách je aspoň tá cesta. Tu úplne nič. Zapadali sme do dún, vyhýbali sa kameňom, civilizácia zostávala ďaleko za nami. Do základného tábora sme dorazili podvečer.

Odtiaľto sa dá pokračovať už iba pešo. Nasadili sme si čelovky, obuli turistické topánky a vyrazili na trojhodinový výstup na sopku k okraju krátera, kde sme mali stráviť noc. Čím sme boli bližšie, tým viac bolo cítiť síru. Večerný výstup má zmysel, pretože, ak chcete dobre vidieť lávové jazero, najkrajšie zážitky sú počas tmy a šliapať do kopca, keď je vonku plus 50 stupňov celzia, tiež nie je sranda. Večer je tu chladnejšie. Výstup nebol náročný a poviem vám, stálo to zato!

Etiópia – Kamenné kostoly v Lalibele

V Etiópskom mestečku Lalibela sa nachádzajú jedny z najúžasnejších kresťanských pamiatok. Tvorí ich 11 kamenných kostolov, ktoré len tak ľahko nenájdete. Nachádzajú sa totiž pod zemou. Boli vytesané približne v 13. storočí do skál a sú zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vedeli ste, že Etiópia je jediná africká krajina, kde je väčšina obyvateľov kresťanského vierovyznania? Už som bol v jordánskej Petre, videl som slávne indické kamenné chrámy v Ellore a Ajante, ale tieto kostoly sú absolútne unikátne.

Etiópia – Kmene povodia rieky Omo

Známy slovenský filmár a cestovateľ Pavol Barabáš nazval svoju expedíciu na juh Etiópie, z ktorej aj natočil dokument Cesta do praveku. Ja s ním môžem iba súhlasiť. Vydali sme sa po jeho stopách nájsť kmene povodia rieky Omo. Navštívili sme kmene Mursi, Hamar, Karo, Dasenech a ďalšie. Určite patria medzi najautentickejšie z celej Afriky.

Nemajú často ani oblečenie, domy sú postavené z prútov, ženy majú zjazvené telá – to považujú za znak krásy – a ich spôsob života je ako zo staroveku. Ženy z kmeňa Mursi majú dokonca roztrhnutú peru, do ktorej si vkladajú veľký hlinený tanierik prezývaný labreta.

Jediné, čo svedčí o tom, že sme skutočne v 21. storočí je kalašnikov, ktorý je zase “symbolom krásy“ mužov. Získavajú ich výmenou dobytka na sudánskych hraniciach a údajne im má pomáhať ochraňovať stádo. Iste by bolo zaujímavé dozvedieť sa, aký je výmenný kurz, to sme však nezistili. Najväčším zážitkom bol iniciačný rituál, ktorého sme sa mali možnosť zúčastniť. V tento deň sa z jedného chlapca mal stať muž. Jeho úlohou bolo preskákať po chrtoch býkov z jednej strany na druhú a späť. Celé to trvalo asi tri hodiny.

Najskôr ženy tancovali typické tance. Muži z kmeňa obďaleč popíjali domácky vyrobené pivo. No na pivo sa to teda rozhodne nepodobalo. Vyzeralo to ako nejaké kvasené obilie s vodou. Potom prišlo k niečomu na čo nikdy nezabudnem. Prišiel mladý muž, ktorý mal za úlohu dlhým prútom zbičovať miestne ženy. Tým chceli tieto ženy preukázať oddanosť chlapcovi, z ktorého sa dnes mal stať muž. Boli to riadne rany na chrbát! A ani jedna pritom nemukla. Neboli k tomu donútené a samy si tie rany pýtali. Povedali nám, že to síce etiópska vláda zakázala, ale jednotlivé kmene žijú aj naďalej podľa svojich tradícií.

Podvečer chlapi priviedli býkov, ktorí splašene pobehovali okolo. Nebolo mi vtedy všetko jedno. Mužom z kmeňa sa ich podarilo chytiť za zadné nohy a rohy a nastavali ich do radu za sebou. Mladý muž povzbudzovaný ženami z kmeňa vyskočil na chrbát prvého býka a skákal z jedného na druhého až na koniec a späť. Dnes sa stal z neho muž a oslavovala ho celá dedina. Bol to jeden z najneuveriteľnejších zážitkov, ktoré som na svojich cestách zažil.

Etiópia patrí medzi menej navštevované turistické krajiny v Afrike. Je o niečo nebezpečnejšia, ale je to úžasná krajina, ktorá má čo ponúknuť. V blízkej budúcnosti bude určite patriť medzi obrovské africké hity. Ak máte viac času, oplatí sa ísť trekovať do Simienských vrchov, kde na vysoko položených horských plošinách žijú endemické opice dželada, navštíviť prameň modrého Nílu, historické mesto Gondar a potom ísť s miestnymi na kávu… v krajine jej pôvodu chutí naozaj skvele.